31. 03. 2010

Rozhovor s The Ills před sobotním koncertem

The Ills - Broken Wheel on the Ambulance Car (Teapot Cut) by burning

F = Filip, I = Iso aka Martin

Zdravím The Ills! Jak a kdy jste vznikli a jaká je Vaše mise?

F: Za našim vznikom stojí víno. V septembri 2008 sme sa opili na jednom žúre a keďže boli dostupné takmer všetky nástroje vznikol prvý track. Od začiatku sme to chceli tlačiť do post-rocku z mojej a Daronovej - bubeníkovej strany, Iso zase ovplyvnený Cocteau Twins chcel po rokoch s elektornikou presedlať na shoegaze. Keď sa na to spätne pozriem, tak žiaden z vtedajších songov nebol ani shoegaze ani post-rock, ale hlavne, že sme sa z toho tešili. Vždy som chcel hrať v kapele, ktorej songy by sa mi pačili a dokázal by som ich počúvať, mňa teda osobne najviac teší to, že sú pre mňa naše tracky príťažlivé ako pre poslucháča.

I: Ale inak bola to fakt veľká náhoda, keď sa tak obzriem späť, lebo už len to, že sa u mňa doma nejakým zázrakom objavila gitara, basa, klávesy a drum machine bola dosť random vec. Ale to, čo vtedy vznikalo bolo celé random. Teraz som celkom spokojný s tým kam sa to posunulo.

The IllsVím, že někteří z Vás mají za sebou další úspěšné hudební projekty, co Vás vedlo k tomu dát dohromady takovou kapelu?

I: Ak myslíš isobutane tak neviem, či sa to dá nejak nazvať úspešným projektom. Ale musím povedať, že proste jediné, čo ma viedlo k tomu aby som zliezlol z elektronickej cesty rovno k post-rocko-shoegazu bolo to, že som to jednoducho počúval vkuse. a jedného dňa sa zobudíš a nechce sa ti točiť čudlíky ale mlátiť na dve struny. poznáš to, nie?

F: Ja si teda myslím, že Isobutane bol a je celkom úspešným projektom, minimálne v slovenskom kontexte. Napríklad ja som Isove veci počúval ešte pár rokov predtým, ako som sa s ním osobne zoznámil. Čo sa týka toho plurálu v slove "projekty", myslím, že viac ich nebolo. Väčšina z tých mojich totiž zostala v dosť fiktívnej rovine. Ako napríklad Machen, ktorý sme na strednej škole založili s našim gitaristom Adamom.

 

Vysvětlete lidem Váš vztah ke zpěvu a textům.

F: Ja razím teóriu, že je lepšie nemať spev, ako mať spev zlý. Hrať inštrumentálne má zároveň celkom pragmatickú výhodu pri zvučení na koncertoch. Na druhej strane, ľuďom spevy často chýbajú. celkom to chápem, inštrumentálne veci sa skôr asociujú s jazzom a podobnými masturbačnými žánrami...

I: Áno, ale my nevieme zase hrať tak, že by som si povedal, že idem byť jazzman. a možno v tom je tá prístupnosť a to pogo na niektorých koncertoch. naše veci sú jednoduché hoci sa tam nespieva stále majú nejakú tú dávku, povedzme, hitovosti? spev by podľa môjho názoru vôbec nefungoval. aspoň nie s repertoárom, ktorý máme pripravený na koncerty, je tam veľa hluku, noisových častí a melódií, ktoré by sa so spevom bili. a čo už máme hotové naozaj nechceme minimalizovať ani prečačkávať. myslím, že kým to bude fungovať takto ako to je, ostane to...takto ako to je.

O čem je Vaše hudba?

F: V tomto si dovolím trochu nesúhlasiť s Isom z minulej otázky, pretože mám pocit, že sú viac o atmosfére ako o nejakej hitovosti. Vždy sa mi na post-rocku páčili gradácie, keď tie skladby ako keby "rastú" z ničoho do hluku.

I: u mňa je najväčšia radosť asi v tom, že naozaj pociťujem silný rast v skladbách a v ich stavbe. keď to mám porovnať s tým, čo bolo vpredtým, tak to je neporovnateľná energia, ktorú z tej hudby cítim. ja osobne. na koncertoch. ako poslucháč by som z toho asi nemal až toľko a preto sa snažím a myslím, že môžem povedať aj o ostatných to isté o to, aby ten koncert vyzeral aj vizuálne zaujímavo. či už VJingom alebo klasickým pódiovým trashom. Nemyslím, že sa nejako obliekame alebo niečo podobné. Nie sme pojebaní preformeri. myslím to klasické blablabla pred pesničkou alebo jednoducho bordel na pódiu.

Rock’n’roll is not dead?

I: Takto ti poviem...pokiaľ viem tak tu má každý jednu frajerku, nedroguje sa a nespáva na ulici, zatiaľ sme nerozbili žiadnu gitaru kompletne, nespadli najebaní s pódia, neošťali indie deti v predných radách, adam, náš druhý gitarista kvôli šoférovaniu ani nepije. a mám ťa presviedčať, že neumrel? jasne že je mrtev. a keď mám pravdu povedať tak mám v piči celý rock 'n' roll.

Znáte nějakou dobrou českou kapelu?The Ills

F: Ale ano, ja mam českú scénu rád, aj keď mám pocit, že veľa z "mojich" interpretov umrelo alebo aspoň upadlo do dlhoročného spánku. Milujem Khoibu, The Ecstasy of Saint Theresa (v akejkoľvek ich minulej či budúcej podobe), Nieriku, tričko Priessnitz mám na sebe skoro stále... V posledných dňoch ma veľmi chytil debut kedysi bratislavských, ale dnes už pražských Rara Avis... Je toho dosť, mohol by som takto pokračovať ďalej...

 

Už jste někdy hráli v Brně?

F: Tak tomu ver a bol to riadny trash. V novembri minulého roku sme v rámci turné so slovenskou kapelou Čisté tvary hrali na Burningbeats v Mínus Trojke... Ja osobne si nepamätám polku koncertu, akurát z poslednej pesničky mám flashback, ako náš inak veľmi slušný gitarista Adam sóloval na kolenách.

I: Ja si pamätám na chlapca, čo tam vyťahoval žiarovky, na veľkú kopu rozbitého skla, čo boli predtým poháre a na koncert za totálne zažnutého svetla, ktoré mi prvý a posledný krát vôbec nevadilo. Brno bolo DOBRÉ.

Co je podle tebe ta síla, která znovu a znovu nutí lidi brát kytaru do ruky a řezat do ní ve sklepě před opilými lidmi? Sláva, drogy, sex? Není to útěk před racionalitou společnosti, kde čísla udávají směr?

I: Sláva a drogy ma obchádzajú dosť kruto celý život. nikdy som nemal sex s opitými ľuďmi v pivnici, tak tým to asi tiež nebude. ja žijem celkom dosť pokojný život a som v takom svojom nejakom zabehnutom fungovaní, pre mňa to možno trošku útek je, ale nie je to iba o tom, že by som si prial niekam utekať. Ale kludne môžem povedať, že je to pre mňa šanca stretnúť sa s kamarátmi. Lebo ja nejak s nimi von nechodím a keď máme koncert tak sa stretneme, pokecáme a je to celé fajn. veľmi príjemná obmena príjemného životného fungovania v mojom prípade.

Jak Vás berou lidi doma a jak jinde?

F: Tým sa skoro vraciame k jednej z tých prvých otázok, pretože mám pocit, že keď hráme v Čechách, Maďarsku a Rakúsku, tak ľudia menej riešia to, že hráme bez spevov. Keď sme dali von naše EP, tak sa viacmenej bez našeho pričinenia dostalo na blogy, na základe čoho sme dostali pár veľmi príjemných reakcií zo zahraničia. Doma mám pocit, že nás ľudia už aspoň trocha registrujú, najmä po tom, čo sme zahrali dosť koncertov s Čistými tvarmi. Zároveň ale treba rozlíšiť doma ako Bratislavu a doma ako zvyšok Slovenska. V Bratislave dojdu na koncert väčšinou kamaráti a napríklad na východe mame tradične výborné reakcie na koncerty...

I: presne. Myslím, že najlepší aj nahorší koncertný zážitok mám zo slovenska. takže doma je to variabilne. zo zahraničných koncertov mám zväčša príjemné zážitky.

F: Hráme pomerne krátko, takže zovšeobecniť sa to nedá. Proste, občas ide karta, občas nie, takže zatiaľ by som to nejak príliš nehodnotil...

 

Zajímá Vás fashion?

F: Môj šatník sa desať rokov skladá z rovnakých komponentov, teda nosím stále rovnaké typy tenisiek, gatí, tričiek s kapelami a mikín. Z toho sa teda dá usúdiť, že fashion je pre mňa dosť pičovina.

I: Podľa mňa je to tiež pičovina. ja som dosť taký nijaký. až to pôsobí smiešne.ale niekedy si rád kúpim niečo čo sa mi práve páči. ale že by som to nejak doma kombinoval...to radši ne

Můžete se vyjádřit ke slovenské scéně (aniž by Vás pak davy lynčovaly a kolegové z branže pohřbili)?

F: Slovenská scéna je nič, nula, hovno. Pár ľudí dokola v tých istých kapelách, ktoré sa vzájomne uctievajú a vzájomne sa delia o vždy lojálne poslucháčstvo. Mám rád veľa rôznych slovenských projektov ako napríklad Hvozd, Moustache, Kolowrat, Pjoni, Teapot, The Autumnist, Peťo Tázok, Youcoco, ale to sú skôr len také malé zázraky. Úprimne je mi už dosť dlho na grcanie zo všetkých tých kapiel typu Lavagance, Talkshow, Billy Barman. Takže ak nás majú tieto kapely v pláne zlynčovať, tak nech sa páči. Pičovanie do slovenských kapiel je totiž moja úplne najoblúbenejšia konverzačná činnosť.

I: Presne presne, aj moja. ale na začiatok chcem aby sa vedelo, že to nehovorím z pozície ja som lepší a ty si kokot. Hovorím to pretože to tu naozaj hnije. Možno sa to tu skrýva za nejaké farebné hábiky, ktoré odvádzajú pozornosť, ale panuje tu taká...ako by som to povedal...zábava typu kolotoče. Podľa mňa to pramení z väčšiny poslucháčov tej hudby, ktorí jednoducho uctievajú názor , že tá a tá kapela je dobrá lebo poznám ich basáka alebo iného ogrcaného člena. A toto je kameň úrazu. potom sa tu stane, že tu chlapci, čo skáču na podradné rytmy koncertujú pred stovkou 15 ročných fosforových holčičiek , čo majú pery nablišťané tak, že slnkom v ich odraze môžu páliť v tráve mravce. Proste je to tu tupunké. Neviem si pomôcť. Každý to stavia na nejakom takom predpotopnom zlom štýle, kde sa vykráda, čo mi osobne nevadí, ale vykráda sa s ukrutným nevkusom, čo mi vadí a jediné čo prajem týmto ľuďom je môj moč na ich tvárach.

The Ills

Jak je možné, že má řada slovenských projektů o řád větší návštěvnost na myspace než jejich české protějšky?

F: Tak to naozaj nechápem. Je to inak jav, ktorý som si všimol už dávnejšie, teda konkrétne predstava českých hudobných magazínov, že na Slovensku je scéna omnoho lepšia. Podľa mňa sme na tom podobne úrovňou, čo teda pre vás nie je nijaký kompliment, akurát u vás, najmä v Prahe, je veľa zaujímavých koncertov zo zahraničia, čo u nás nie je. Ale možno za to môže práve to, ako sa u nás všetky tie indie grcanice samouctievajú. A potom tu máme kapely ako No Name, ktoré napríklad na Slovensku nezaujímajú ani najtvrdších mainstreamákov, ale u vás vypredávaju haly. Kľudne si ich nechajte.

Co všechno jste pro hudbu schopní obětovat?

I: Ja som schopný obetovať pár hodín spánku, trochu času, ktorý by som inak strávil s priateľkou, obed, narušenie abstinencie za účelom zdravia a to všetko možno aj naraz.                                                                                                                                                                                                                                       

F: Svoj kompletný voľný čas i čas, ktorý by som mal venovať práci, štúdiu a tak ďalej. Samozrejme aj peniaze, ktoré do toho letia a nevracajú sa späť. Ale to je všetko nepodstatné, lebo táto kapela mi toho viac dáva ako berie. Čo je dosť ukrutné klišé, ale je to pravda.

Kam až jste schopní zajít?

F: tak to teda neviem. ty vieš?

I: neviem, zájdeme kam zájdeme.

Jaký je Váš sen?

I: Môj sen je hrať v japonsku. a možno ani nie tak hrať, ako sa tam ísť pozrieť.

F: Môj je nepracovať, vypadnúť zo Slovenska, robiť bedňáka nejakej mojej obľúbenej kapele a absolvovať do smrti ešte aspoň tucet koncertov The Cure.